O kúpeľnú liečbu na Slovensku majú väčší záujem aj mladšie ročníky. Pomohlo by však, ak by sa zjednodušil systém jej schvaľovania.

Bratislava – Kúpeľnú liečbu môže človek absolvovať, ak trpí chronickým ochorením, ale aj vtedy, keď je po úraze alebo má za sebou nejakú operáciu. Hoci adeptov na kúpele je viac než dosť, nie každý sa na to dá. Jedného odrádza vybavovanie, druhý si na dva či tri týždne nemôže dovoliť odísť zo zamestnania alebo len tak opustiť rodinu.

Všeobecná lekárka Jana Bendová podotýka, že v Rakúsku či v Spojenom kráľovstve sú v tejto oblasti rozdiely. Kúpeľná liečba v zahraničí netrvá tak dlho ako u nás. Jej dĺžka dokonca môže byť iba päť dní, čo pacientovi dodáva viac motivácie, aby išiel. A nič tým neutrpí, ak bude v kúpeľoch menej, naopak, aj takéto kratšie trvanie má efekt.

Nový trend

Generálny riaditeľ kúpeľov Sliač Martin Beňuch súhlasí, že by určite pomohlo, ak by sa zjednodušil systém schvaľovania kúpeľnej liečby, ale pridáva ešte jeden dôvod, čo odrádza, a to nedostatočná informovanosť.

„Pacienti, no žiaľ ani zdravotníci si často neuvedomujú, že kúpeľná liečba je najúčinnejšou formou rehabilitácie, či už po zraneniach, alebo chorobách, a svojimi účinkami prekoná akúkoľvek inú formu rekonvalescencie, čo má priaznivý vplyv na zdravie pacientov,“ povedal.

Vďaka tomu sa rýchlejšie zregenerujú, skôr sa vrátia do plnohodnotného života a nezaťažujú opakovane zdravotnícky systém v dôsledku nedôslednej rekonvalescencie.

V priebehu posledných rokov vníma niekoľko zmien, čo sa týka postoja ku kúpeľom. Vypozoroval, že záujem o kúpeľnú liečbu nemajú len starší ľudia. Naopak, už prichádzajú aj mladšie ročníky, na ktoré sa aj, ako hovorí Beňuch, komunikačne teraz viac zameriavajú.

Celkovo však, aspoň za Sliač tvrdí, že záujem vo všeobecnosti stúpa, keďže aj viac informujú verejnosť o liečivých účinkoch a pridávajú aj ďalšie služby. Napríklad už pridali do zoznamu ochorení, pre ktoré sú určené, aj postcovidový syndróm.

Cena stúpne

Človek môže do kúpeľov prísť aj vtedy, keď nemá nejakú závažnú diagnózu, čisto preventívne. V takom prípade sa zaraďuje medzi samoplatcov. Pre iných, ktorí diagnózy majú, platí, že poisťovňa uhrádza pobyt v kúpeľoch, a to buď čiastočne, alebo úplne. Poisťovne potom posudzujú žiadosti a rozhodujú, či ju uhradia alebo nie. Z komunikačného odboru Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa vyjadrili, že minulý rok schválili 91 percent všetkých žiadostí. „Za prvý polrok tohto roka Všeobecná zdravotná poisťovňa posúdila takmer 29-tisíc návrhov. Z toho bolo schválených takmer 25-tisíc,“ skonštatovali.

Hoci poisťovňa žiadosť schváli a uhradí pobyt v kúpeľoch úplne, nevylučuje to, že pacient tak či tak niečo bude musieť zaplatiť. „Existujú poplatky nad rámec úhrad zdravotnou poisťovňou, a to v zariadeniach, za zdravotnú poisťovňu to však ovplyvniť nemôžeme,“ spresnila hovorkyňa poisťovne Union Kristína Baluchová.

Ceny v kúpeľoch sa pritom zrejme zvýšia v dôsledku inflácie, a tak si klient bude musieť priplatiť ešte viac, keďže to bude požadovať zariadenie. Beňuch však dodáva, pričom sa odvoláva na Asociáciu kúpeľov, ktorá potvrdzuje to isté, že hodnota liečby, rehabilitácie či prevencie je oveľa vyššia než platby, ktoré podniky za liečbu dostávajú.

Národné centrum zdravotníckych informácií síce nedisponuje dátami, ktoré kúpele si žiadajú koľko nad rámec úhrad od poisťovní, ale aspoň vieme, koľko je samoplatcov. Celkovo bolo vlani v kúpeľoch na Slovensku vyše 167-tisíc ľudí, z toho niektorí aj zo zahraničia, pričom v tejto skupine dominovali Česi, za nimi Izraelčania a Nemci. Slovákov bolo 145,1 tisíca, pričom prevládali samoplatcovia – tvorili 59 percent.

Kúpeľná liečba v zahraničí netrvá tak dlho ako u nás. Jej dĺžka dokonca môže byť iba päť dní.

Kúpele v Piešťanoch patria v zahraničí medzi najznámejšie.